Bol Ježiš Kristus impotent? 

 

Biblia sa nevenuje životopisu Ježiša Krista tak podrobne, aby sme sa dozvedeli, či žil normálnym sexuálnym životom alebo nie. Aj rozličné pokusy o rekonštrukciu jeho života sa tejto téme vyhýbajú, hoci sexuálny život iných osobností v dejinách je často rozoberaný veľmi podrobne. Na prvý pohľad je to banálna záležitosť, ale ak si uvedomíme, že je vzorom a jedinečnou autoritou pre celý kresťanský svet, až tak banálne to nebude. 

 

Kresťania mali k sexu vždy kŕčovitý vzťah, a ten nevznikol len tak pre nič za nič. Je to v podstate jediné rozšírenejšie náboženstvo, v ktorom je sex tabuizovaný. Napríklad východné náboženstvá majú k sexu veľmi zdravý vzťah (kto by nepoznal kámasútru alebo každoročné slávnosti penisu v Japonsku), pohania s tým nemali tiež problémy, eskimácky prístup k sexu je povestný a niektoré africké kmene sú podľa európskych kritérií vyslovene úchylné. 

Iba kresťanstvo sa nevie vyrovnať s touto prirodzenou a veľmi príjemnou ľudskou potrebou, ktorá okrem iného zabezpečuje zachovanie rodu. V Biblii sa o sexe toho veľa nepíše, resp. je tam toho príliš málo na to, aby sa dalo povedať, že Biblia upravuje vzťah kresťana k sexu. Napriek tomu však sexuálny život veriaceho je plný nepríjemných obmedzení neznámeho pôvodu a dôvodu. 

Stupídna požiadavka na ženu, že musí vstúpiť do manželstva nepoškvrnená, možno vychádza z legendy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie; odkiaľ sa však zobral masochistický zákaz milovať sa pre potešenie, sa dá už len ťažko zistiť. Ako bolo naznačené v nadpise článku, Ježiš Kristus mohol byť impotentný a pri rozhovoroch s apoštolmi sa im zdôveril, že sex mu nič nerobí. Apoštoli to zobrali ako jednu z dôležitých vlastností svojho vzoru a začali ju šíriť medzi ľudí. O čo väčšia zabáva by dnes bola, keby bol Ježiš erotoman. Alebo gej. Alebo…

Je tu ešte aj menej atraktívna teória. Kresťanstvo začalo svoje pôsobenie počas rímskej ríše a bolo alternatívnym náboženstvom k pôvodnému rímskemu svojím lepším sociálnym programom a kritikou zhýralého a násilníckeho života vedeného Rimanmi. A pretože k zhýralosti patril v Ríme aj sex, dostal sa u kresťanov na index žiaľbohu aj on. Nech to však bolo akokoľvek, následky rozhodnutia dať sex na index nesieme dodnes. 

Kresťania zaviedli do sexu poriadok – milovanie, pri ktorom podľa ich terminológie nejde o počatie, sa stalo hriechom a nazvalo sa obcovaním. Masturbácia je hriech ešte väčší a dostala názov sebaprznenie (spomeňme si na hriešnika Onana). Pre homosexualitu tuším nemali ani pomenovanie, pretože už len pri pomyslení na niečo také správny veriaci upadal do mdlôb. 

Celý západný svet bol postihnutý touto pseudomorálkou, ktorá vytvárala v ľuďoch pocit viny, schizofréniu vzhľadom na svoj vzťah k sexu a k Bohu a bola príčinou množstva osobných tragédií. Málokto vie, že v 60. rokoch merali americkí cenzori so stopkami v rukách dĺžku bozku vo filmoch, aby chránili publikum pred nemravnosťami. Kresťanská morálka sa podpísala na ľuďoch tak intenzívne, že prežila aj v socializme. 

Koľko detí bolo svojimi rodičmi posielaných do postele, keď sa v televízii objavila scéna s bozkávaním. Film, kde ukázali ženský prsník, sa radil do kategórie tzv. neprístupných (v televízii mal hviezdičku, v kine bol do 18 rokov neprístupný). O sexe sa prakticky nehovorilo a informácie o ňom sa získavali väčšinou vo vulgarizovanej podobe. Je logické, že v takejto atmosfére mali ľudia zo sexu pocit viny a prihlúplo sa usmievali, ak niekto vyslovil nahlas slovo penis alebo vagína. 

Na strednej škole som mal spolužiačku, ktorá otvorene vyhlásila, že keď uvidí mužský penis, utečie sa schovať do skrine. Poznám človeka, ktorý chodil s veriacou a praktizoval iba análny sex, pretože ona chcela vstúpiť do manželstva nepoškvrnená. Množstvo homosexuálov bolo odvrhnutých svojimi vlastnými rodinami, ktoré sa hanbili za to, že majú syna zvrhlíka. A nemálo týchto homosexuálov skončilo samovraždou. 

Celé storočia sa kresťanský svet vyhýbal sexu ako jednému z najväčších tabu, a to úplne iracionálne. Až musel prísť žid Freud, ktorý vzhľadom na inú náboženskú orientáciu si mohol dovoliť ignorovať vymoženosti kresťanov. Porýpal sa trochu v ľudskej psychike a hlavne v sexualite a nazval veci pravým menom. Tento otec modernej psychoanalýzy položil svoje myšlienky na papier už na začiatku tohto storočia, ku Kinseyho správe však viedla ešte dlhá cesta. 

Až tá nakoniec potvrdila obrovský rozpor medzi oficiálnym postojom k sexu a skutočným stavom. A bolo to pre verejnosť šokujúce zistenie. Veriaci-neveriaci, súložilo sa hlava-nehlava napriek tomu, že všetci sa tvárili, že sekajú dobrotu a ako správni veriaci sexujú iba s úmyslom počatia. Zbožní amíci zistili, že sú zbožní pokrytci a farizeji. Európania na tom samozrejme neboli o nič lepšie. 

Freud pri jednej zo svojich prednášok vyslovil často citovanú vetu o masturbovaní, ktorá okrem iného poukazovala aj na pokrytecký vzťah ľudí k sexu. Otázka, ako často jedávate doma, položená v spoločnosti vášmu novému známemu nevzbudí žiadnu pozornosť a dá sa na ňu celkom normálne odpovedať: doma iba večeriam, prípadne stravujem sa v reštauráciách. Skúste sa však spýtať v tej istej spoločnosti toho istého človeka, ako často masturbuje. Reakcie by boli veľmi rôznorodé, ale žiadna by sa asi nezhodovala s tou, ktorú vyvolala otázka o stravovaní. 

Pritom odpoveď by mohla byť podobná tej predchádzajúcej: napr. asi dvakrát do týždňa, resp. k tomu sa nedostanem, lebo moja žena zbožňuje feláciu. Ak si uvedomíme, že sex je takou istou súčasťou nášho života ako strava, je tak odlišný pohľad veľmi zvláštny. Napriek tomu, že sexuálnej činnosti sa venuje pravidelne väčšina populácie, ľudia často vytvárajú okolo seba dojem, ako keby s takouto nízkou činnosťou nemali nič spoločné. Stále v nás prežíva pocit nepatričnosti tejto témy, často o sexe hovoríme s dešpektom a ak sme už boli donútení vyjadriť sa na túto tému, obmedzíme sa na konštatovanie, že náš sexuálny život je úplne normálny a v poriadku. Chcel by som to vidieť…

Pokrivenosť nášho myslenia v oblasti sexu najlepšie potvrdzuje skutočnosť, že tie najodpornejšie nadávky sú vulgarizované pomenovania pohlavných orgánov. Už len toto dokazuje, ako hlboko je do nás implantované zhnusenie ku všetkému, čo súvisí so sexualitou. Penis a vagína sú ďaleko dôležitejšie orgány z hľadiska zachovania rodu než palec na nohe, ale vynadať niekomu do palcov na nohe sa asi minie účinkom. Avšak prirovnať niekoho k pohlavnému orgánu je urážka najťažšia. 

S týmto postojom k sexualite sme sa nenarodili, tak sme boli vychovaní – rodičmi a spoločnosťou. Náš súčasný postoj k sexu bol vytváraný stáročia a je výsledkom pôsobenia kresťanskej morálky a výchovy, ktorá sex všeobecne pokladá za amorálny a nechutný. A tak dnes síce sexujeme, ale neradi o tom hovoríme, pohlavná choroba je spoločenská blamáž, učiteľky prejavujú zdesenie a zhnusenie pri prejavoch sexuality svojich žiakov a zasievajú v nich tak pocit viny zo sexuality a z nepochopiteľných dôvodov sa cítime v rozpakoch, keď spolu so svojím dieťaťom sledujeme v televízii milostnú scénu. A keď nás naše deti načapajú pri sexe, sami cítime iracionálny pocit viny. 

 

btw: Všetci vieme, čo má Ježiš Kristus pod tou handričkou v rozkroku, takže neviem, načo to skrývať. Jedine, že by to tam nebolo – to by sa potom veľa vecí vysvetlilo.

 

Zdroj: www.numerologia.sk